Príhovor duchovného otca na Nedeľu Božieho Milosrdenstva

Dotkni sa Kristových rán !

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána /Jn 20, 19 – 31/

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si uprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“

Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“

O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“

Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“

Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“

Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Počuli sme slovo Pánovo.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Bratia a sestry.

Dnešná nedeľa, posledný deň veľkonočnej oktávy, je známa ako nedeľa Božieho Milosrdenstva. Tak si to praje sám Pán Ježiš, podľa posolstva svätej Faustíne. Ale aj podľa liturgických čítaní dnešnej nedele. Spomedzi nich vyniká evanjelium s príbehom o neveriacom Tomášovi.

Pri pozornejšom čítaní tejto perikopy ľahko zbadáme, že toto pomenovanie je také prvoplánové. Áno, Tomáš je ten, ktorý najprv večer po zmŕtvychvstaní chýba vo večeradle a neverí apoštolom, že videli Vzkrieseného. Ale vďaka jeho pochybnostiam, Kristus o osem dní poskytuje jasný dôkaz svojej smrti a vzkriesenia. Ukazuje na svojom živom tele rany umučenia a smrti. Ba vyzýva Tomáša: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku!“

To je ten istý Ježiš, ktorého poznali pred umučením a smrťou. To isté telo, živý človek. Ba čo viac. Jeho rany sa nestratili. Hoci ho Otec oživil – vzkriesil z mŕtvych – predsa jeho rany zostali, nezacelili sa. Slúžia ako dôkaz vzkriesenia pre apoštolov i pre nás.

Pouvažujme spolu o Ježišových ranách.

Svätý Albert Chmeľovský /1845 – 1916/ bol maliar, impresionista, ktorý sa staral o bezdomovcov v Krakove. Predával svoje obrazy bohatým mešťanom a za získané peniaze kupoval jedlo a lieky pre chudákov. Predal všetky svoje obrazy. Nechal si iba jeden, ktorý maľoval celý život: „Ecce, homo!“ – „Hľa, človek!“. Na obraze je namaľovaný Kristus, bičovaný, tŕním korunovaný, odetý do purpurového plášťa, stojí pred Pilátom. Brat Albert, keď sa ho dotkla nejaká ľudská bieda, nespravodlivosť, hriech, namaľoval to ako ranu na Kristovo telo na svojom obraze. Tak zveril Ježišovi ľudskú biedu svojej doby. Stále maľoval nové a nové rany. Keď v roku 1916 Albert zomrel, obraz ešte stále nebol dokončený. A taký zostal dodnes.

Pán Ježiš prijal všetky naše hriechy, všetky bolesti a strachy. Na jeho tele je dostatok miesta pre biedy všetkých čias. I tú našu dobu. Lebo v jeho srdci je dostatok lásky a milosrdenstva pre všetkých ľudí.

Choroba, rana na ľudskom tele, vedie k zániku, k smrti. Iba Pán Ježiš Kristus žije s oslávenými ranami svojho umučenia. Svätý Peter hovorí ešte viac: „Jeho rany nás uzdravili!“

Hoci naše choroby nám spôsobujú nakoniec telesnú smrť a naše ťažké hriechy zabíjajú božiu milosť v našej duši, predsa máme záchranu: Ježišova obeta je našou záchranou. Jeho láska a milosrdenstvo. On zobral naše hriechy a vyniesol ich na drevo kríža.

Pán Ježiš však Tomáša vyzýva: „Vlož ruku do môjho boku!“ Dotkni sa mojich rán! Pre Tomáša to bola odpoveď na podmienku, ktorý si dával týždeň predtým.

Pre nás e to tiež výzva: Všetky hriechy, bolesti, choroby, nespravodlivosti, … dnešných dní sú ranami na Kristovom tele. Pomáhať, slúžiť, byť blízko s pomocou a porozumením. Tak sa môžeme dotknúť Ježiša v dnešných dňoch. Máme k tomu veľa možností.

Svätý Albert maľoval na Kristovo telo rany svojej doby. Aj my dajme Pánu Ježišovi v modlitbe, trpezlivo a pokorne svoje rany. Len On ich môže uzdraviť.

Pre svoje bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom!

Ježišu, dôverujem ti!

Amen.

Modlitba

Nekonečne milosrdný Bože,

každoročnou slávnosťou Veľkej noci oživuješ vieru svojho ľudu,

prosíme ťa, zveľaďuj v nás svoju milosť,

aby sme vždy hlbšie chápali nesmiernu hodnotu krstu, ktorým sme boli očistení, nevýslovnú lásku Ducha, ktorým sme boli znovuzrodení,

a nekonečnú cenu krvi, ktorou sme boli vykúpení.

Skrze Krista, nášho Pána.

Amen.

Príhovor si môžete stiahnuť tu:
Príhovor – Nedeľa Božieho Milosrdenstva