Tretia veľkonočná nedeľa – Spišské Hanušovce – 26. apríla 2020
EMAUZSKÍ UČENÍCI
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša /Lk 24,13 – 35/
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k ním sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“
Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
On im povedal: „A čo?“
Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“
Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Počuli sme slovo Pánovo.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Bratia a sestry.
Iste ste už mnohokrát počuli, alebo aj sami povedali vetu: „Pán Boh vie.“ Používame ju vtedy, keď chceme vyjadriť nejakú pochybnosť, neistotu, nejasnosť, nevedomosť. Pritom nie je dôležitý čas: minulosť, prítomnosť, či budúcnosť: „Len sám Pán Boh vie, ako to bolo.“ „Iba Boh vie, čo bude.“
Môže to vyjadrovať našu dôveru Božej prozreteľnosti, že len Pán Boh všetko riadi a všetko je mu známe. Takúto vieru vyjadruje modlitba na konci roka pri Te Deum.
Ale, obyčajne, vetou: „Pán Boh vie…“, vyjadrujeme svoju neistotu, či pochybnosť o predložených informáciách. Aj tieto dní, plné neistoty a obáv, nám kladú túto myšlienku do mysle a vetu na pery.
Pán Boh je vševediaci. Je to jeho vlastnosť. Vie všetko aj o nás, o každom jednom z nás. Nádherný žalm 139 to vyjadruje takto:
„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane už vieš, čo chcem povedať.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“
Bratia a sestry.
Pán Boh nás nechce nechať v neistote samých, bez podpory. Ako nám teda dáva poznať svoju vôľu? Ako nás učí dôverovať mu?
Všimnime si evanjelium dnešnej nedele: O emauzských učeníkoch.
Vo veľkonočnú nedeľu pred večerom odchádzajú dvaja z Ježišových učeníkov z Jeruzalema na vidiek – do Emauz. Pre nich to nie je len odchod z mesta, je to aj koniec jednej životnej epizódy. Sú sklamaní, lebo si myslia, že naleteli falošnému mesiášovi. Ježiš z Nazareta, ako sa zdalo, bol prorok, ba samotný mesiáš. Lenže ho ukrižovali, zomrel ako akýkoľvek iný človek. Neveria tomu, čo hovorili ráno ženy, ktoré boli pri hrobe. Všetko sa skončilo. Boli to márne ilúzie.
Pán Ježiš sa k ním pridáva ako neznámy cudzinec. Pýta sa ich, z čoho sú zronení. A tu je zaujímavý dialóg, keď mu Kleopas hovorí: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?!“ Ježiš reaguje: „A čo?“ Tak necháva priestor učeníkom, aby sa mu vyžalovali, povedali mu o Ježišovi Nazaretskom, teda o ňom. Považujú ho pritom za cudzinca, ktorý nič nevie. Pán Ježiš vstal z mŕtvych! Len On vie presne ako to bolo zo zmŕtvychvstaním. Ale Boh vždy navodí takú situáciu, aby sa mu človek mohol zveriť. Cestou do Emauz učeníci otvoria Ježišovi svoje srdcia plné sklamania. Keď sa už vyžalovali, Pán Ježiš im „otvára Písma“, ukazuje to, čo si predtým v Písme nevšímali – a im horia srdcia. Keď už prišli do dediny, nedovolia, aby cudzí pútnik išiel sám naproti noci: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva.“ Pozývajú ho k sebe. Už nie je pre nich taký cudzí. A pri lámaní chleba v cudzincovi spoznávajú Ježiša, Mesiáša. Natešení utekajú naspäť medzi apoštolov.
Prečo sa im Ježiš neukázal hneď jasne, na začiatku cesty, keď sa k ním pridal ako neznámy? My skoro vždy chceme jednoduché a rýchle riešenie. Vo všetkom, aj vo viere. Bože, hneď vyrieš, zariaď, odpusť, vyslyš! Pritom aj cestami nášho života kráča Pán Boh často nami nepoznaný ako cudzinec. Nechce nám totiž nanútiť svoju vôľu, svoju predstavu, ako to my často robíme vo vzťahu k iným ľuďom. Pán Boh chce, aby nám „horelo srdce“. Aby sme sa vnútorne stotožnili s jeho vôľou. Pán Boh chce, aby sme aj my chceli.
Všimnime si etapy tejto cesty do Emauz, ktorou by mal prejsť každý pochybujúci:
– Pán Ježiš sa zaujíma o človeka, pridáva sa k nám na ceste, pýta sa, čo nás trápi a môžeme sa mu zveriť – úprimná modlitba, sviatosť zmierenia.
– Vo Svätom Písme sa nám Pán Boh prihovára a vysvetľuje mnohé ťažké chvíle v ľudskom živote – počúvať Božie slovo, poznávať pravdy viery a žiť podľa nich.
– Emauzskí učeníci pozývajú Pána Ježiša k sebe domov. Treba aj nám otvoriť dvere svojho srdca Vykupiteľovi – nech je Pán Ježiš uctievaný v našich domoch a v rodinách nech je živá viera.
– „spoznali ho pri lámaní chleba“ – Živá viera v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, nám dáva silu prekonať neistotu a strach – Pán môj a Boh môj! Volá apoštol Tomáš, keď vidí Zmŕtvychvstalého. Ježišova blízkosť prekonáva všetku pochybnosť.
Bratia a sestry, myslím si, že toto evanjelium je veľmi aktuálne pre našu dobu. Vetu: „Boh vie.“ hovorme s vierou v jeho vševedúcnosť a s dôverou v jeho prozreteľnosť. Zakončíme modlitbou 139 žalmu:
„Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.“
Amen.
Na stiahnutie:
Oznamy nájdete v sekecii Oznamy a úmysly svätých omší