Príhovor duchovného otca na 5. pôstnu nedeľu

Zamyslenie na Piatu pôstnu nedeľu – 29. marca 2020 – Spišské Hanušovce

Ja som vzkriesenie a život

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána 11, 1-45

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znovu do Judey.“
Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni mysleli, že hovorí o spánku.
Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na svet.“
Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel:“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť.“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“
Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Počuli sme slovo Pánovo.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Bratia a sestry.

Pôstne nedele nám v tomto roku ponúkali zamyslenia nad týmito príbehmi z Evanjelia: 1. Pokúšaním na púšti nás Spasiteľ učí, ako zvíťaziť nad pokušením a hriechom.
2. Premenenie na hore Tábor ukazuje, že On je milovaný Syn nebeského Otca i vtedy, keď za nás trpí.
3. Stretnutím so Samaritánkou pri Jakubovej studni ukazuje, že On je prameňom večného života.
4. Uzdravenie slepého od narodenia je pre nás názorným príkladom toho, že viera je Boží dar, ktorý nás uspôsobuje vidieť pravé hodnoty.
5. a dnes: Vzkriesenie Lazára. Pán Ježiš je vzkriesenie a život. Kde je Ježiš, tam je večný život.
Čakajú nás už len pašie – umučenie nášho Pána Ježiša Krista – na Kvetnú nedeľu.

Akoby sme pôstom stúpali po biblickom rebríku stále vyššie, bližšie k Ježišovi, bližšie ku krížu Veľkého piatku. Napĺňajú sa Ježišove slová: „Ja až budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

V tomto roku – 2020 – sa začal aj iný „pôst“. Pôst choroby, neistoty, strachu. Plazivo a zlovestne sa šíri po svete. Nevieme, kedy bude mať tento pôst svoj „veľký piatok“, ani to, kedy sa skončí, kedy bude „nedeľné ráno vzkrieseného života“. Je to pôst našej hrdej a trúfalej civilizácie. Ako sme si boli istí! Aké sme mali plány na šťastie! A ako sme súčasne nariekali, ako sa máme zle! Pápež František v piatok povedal, že sme „chceli byť zdraví v chorom svete.“ Ten svet sme sami otrávili. Nielen prírodu, ale aj spoločnosť, morálku, vzťahy.

Bratia a sestry.

Vzkriesením Lazára aj nám Pán Ježiš ukazuje, že kde je On, tam je život. On sám premáha smrť. Lazár bez Pána Ježiša zomiera na svoju telesnú chorobu. Ale keď prichádza Ježiš, ktorý je vzkriesenie a život, mŕtvy Lazár ožíva. Kde je Boh, tam je život.
Zažívame situáciu, keď sa nám zdá, že Boh na nás zabudol, prichádza neskoro, nie je tam, kde by mal byť – ako v Betánii pri Lazárovi, alebo spí uprostred búrky na potápajúcej sa lodi. Strach sfúkol všetky naše ľudské istoty. Sme bezradní ako Lazárove sestry alebo apoštoli na rozbúrenom mori, či na Veľký piatok bez Ježiša.

Ale pozrite sa na krízu z druhej strany! Aj toto všetko má svoje opodstatnenie. Aký veľký je Boh, ktorý vzkriesil Lazára, utíšil rozbúrené more, vzkriesil Ukrižovaného, …
Každý deň počúvame nielen o počte nakazených a zomrelých, ale aj o hrdinstve mnohých ľudí, ktorí pomáhajú chorým a nakazeným. Oni sú Šimonovia z Cyrény dnešnej doby, to sú tie Veroniky, či Nikodémovia a Jozefovia z Arimatey. Nikto sa neobetuje pre slávu, či peniaze. Dnes nesie Pán Ježiš náš kríž ulicami Bergama, Milána, Madridu, Paríža, New Yorku, … A potrebuje pomoc ľudí. On nespí, ale trpí v nakazených.

Je čas „malých“ hrdinstiev. Aj z našej vlasti prichádzajú správy o nezištnej pomoci starším, o oživení susedskej spolupatričnosti, pomoci – jednoducho láske k blížnemu. Hoci nemôžeme prísť do nášho kostola na svätú omšu a klaňať sa Kristovi v Eucharistii, máme veľa možnosti slúžiť a pomáhať Kristovi v našich blížnych.
Vážme si viac svojich blížnych. Bojíme sa o nich, keď je ťažko, ale ináč si ich ani nevšímame. Dobro nie je samozrejmosťou. Dobro treba vykúpiť obetou z lásky. V tom je nám Pán Ježiš neprekonateľným príkladom.
Tak, ako aj na krížovej ceste, aj v dnešnej situácií sa nájdu nečestní špekulanti, ktorí chcú zarobiť na biede blížneho. Každá doba má svojich „judášov“. Nech sú pre nás výstrahou. Aj v tomto ohľade sa poučme z Biblie.
Rozmýšľajme, ako dnes pomôcť Ježišovi niesť kríž tohto sveta. Náš kríž a na ňom naše hriechy.

Chcem sa z úprimného srdca poďakovať všetkým, ktorí aj v našej farnosti v týchto dňoch slúžia blížnym svojou obetavou prácou: pánovi starostovi a jeho spolupracovníkom, tým, čo sa starajú poriadok a čistotu, predavačkám v našich obchodoch, pekárom a všetkým dodávateľom, personálu a klientom DSS, všetkým, ktorí pomáhate starším ľuďom. Pozdravujem aj tých, ktorí musia byť v karanténe a ďakujem, že sa bojíte o zdravie svojich blížnych. Ďakujem starším, že sa zdržiavajú doma a deťom, že sa usilovne učia.
Aj za nich všetkých sa teraz spoločne pomodlíme:

Otče náš, …

Boh Otec, Stvoriteľ sveta, všemohúci a milosrdný,
ktorý si z lásky k nám poslal svojho Syna na svet ako lekára duší a tiel,

pohliadni na svoje deti, ktoré sa v tejto ťažkej chvíli vykoľajenia a dezorientácie v mnohých oblastiach Európy a sveta obracajú na teba a hľadajú posilu, záchranu a úľavu.

Osloboď nás od choroby a strachu, uzdrav našich chorých, poteš ich príbuzných,
daj múdrosť našim spoločenským predstaviteľom,
posilňuj a odmeň našich lekárov, sestry a dobrovoľníkov,
daj večný život zomrelým.
Neopúšťaj nás vo chvíľach skúšky, ale osloboď nás od každého zla.

O to prosíme Teba, ktorý so Synom a Duchom Svätým žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Amen.

Svätá Mária, Uzdravenie nemocných a Matka nádeje, oroduj za nás !

Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, oroduj za nás a za našu milú vlasť !

Svätý Ondrej apoštol, oroduj za našu farnosť a ochraňuj všetkých farníkov !

Svätá Barbora, panna a mučenica, oroduj za našich chorých a starých !

Na stiahnutie:

Zamyslenie na Piatu pôstnu nedeľu

Farské oznamy – 29. 3. 2020